O osudových alebo aj náhodných stretnutiach

Autor: Miriam Králiková | 30.10.2013 o 19:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  87x

Denne stretávame obrovské množstvo ľudí, niektorých úmyselne, iných len tak náhodne, množstvo ľudí prehliadame a tým, ktorých by sme už najradšej ani nevideli, vtancujeme priamo do náručia v tej najnevhodnejšej chvíli. Ale prečo je to tak? Má každé jedno stretnutie, každý človek, ktorý sa v našom živote objaví, nejaký význam? Určite áno... Aj keď, priznávam, niekedy sama neviem, aké posolstvo sa mi tým a tým stretnutím snažia nebesá naznačiť...

A preto som sa zamyslela. O osude. Vďaka tomuto bláznivému pojmu vraj nie sme vždy zodpovední zato, kam nás to zaveje... Všetko je predurčené, napísané vo hviezdach. Možno. To ale nevysvetľuje, prečo máme tak často pocit, že isté stretnutia boli len náhodou. Šťastnou alebo nešťastnou, na tom nezáleží...

Ale ak každý človek, každá spriaznená duša, každý bozk a každý žiaľ sú vopred naplánované akýmisi kozmickými silami, môže sa vôbec stať, že urobíme nesprávny krok a vzdialime sa z našej osobnej mliečnej dráhy? Nemôžem si pomôcť, ale zaujíma ma, môžeme urobiť chybu a pritom minúť svoj osud?

Ak vás niekto sklame, vaše myšlienkové pochody sú odrazu samé „keby"... Čo by sa stalo, keby sme sa nestretli? Nebolo by to pre mňa oveľa lepšie, či dokonca zdravšie, keby sme sa nespoznali? No a to najpodstatnejšie, keby som sa v tom človeku nebola tak zmýlila!

No na druhej strane, ak sa niekto stane súčasťou vášho každodenného života a neviete si predstaviť, že by ste ho odrazu nemali po svojom boku, či už ako priateľa alebo partnera, kladieme si otázku, čo by len s nami bolo, akým človekom by sme sa stali, keby sme nemali toho druhého?

Myslím si, že všetko dáva zmysel, aj keď je niekedy ťažké pochopiť, aký. Ak do nášho života prichádzajú ľudia, ktorí pre nás síce nič neznamenajú, môže sa stať, že práve my sme tými, ktorí ich osud a konanie nejakým spôsobom ovplyvnia. A funguje to aj opačne, občas stačí jedna jediná veta od celkom neznámej osoby, ktorá sa vás natoľko dotkne, v dobrom či zlom slova zmysle, že na to určite nezabudnete, naopak, zamyslíte sa...

Predstavujem si to akú jednu veľkú pavúčiu sieť. Ak niekoho stretnem, asi to má nejaký význam. Aj keď, ak vidím na ulici istú pani, ktorá ma veľmi nenápadne ohovorí pri každej príležitosti, čo sa jej naskytne, je pravda, že vtedy neviem, prečo sme sa museli zoznámiť takým spôsobom, že mi dotyčná nevie prísť na meno... A keď musíte stáť zoči-voči niekomu, komu sa už dlhšiu dobu vyhýbate, ešte predtým ako stihnete vypiť rannú kávu, tiež mi to na nálade nepridá... Poznáte to?

Ale, našťastie, nie je dňa, kedy by som si nepovedala, ešteže mám okolo seba takých ľudí, akých mám. Od každého človeka, ktorého stretnete, nezávisle od toho ako dlho vo vašom živote ostane či nakoľko dôležitú rolu v ňom zahrá, sa môžeme niečo naučiť. A nezabúdajme na to, že aj on sa nevedomky učí od nás.

Možno všetko raz do seba zapadne, raz nájdeme aj ten posledný kúsok skladačky, a vtedy sa už nebudeme pýtať, už sa budeme len usmievať a rozumieť. A dovtedy - smejme sa nad každým sklamaním a zmätkom, ktorý nastane, žime pre danú chvíľu a vedzme, že všetko, čo sa nám stane, sa deje z nejakého dôvodu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?