Homosexuálne a lesbické páry - majú právo na dieťa...?

Autor: Miriam Králiková | 18.7.2012 o 10:58 | (upravené 20.9.2012 o 16:51) Karma článku: 7,02 | Prečítané:  1586x

Občas premýšľam, čo je to vlastne rodina? Ako by mala vyzerať, aký účel by mala plniť? Spoločnosť a ľudia ju vedia jasne definovať a dávajú jej najavo, čo sa od nej očakáva a vyžaduje. No nemá každá rodina a každý partnerský vzťah právo stanoviť si vlastné pravidlá?

Má. Pokiaľ budú fungovať. Veď prečo nie. Všetci by mali mať právo to aspoň skúsiť. No realita je žiaľ taká, že nie všetci môžu. Vezmime na vedomie len jednoduchý príklad, ako by mala podľa väčšiny z nás vyzerať rodina 21. storočia. Jednoduchá či ťažká otázka? Mama? Otec? Dieťa? Jedno, dve? Podľa mňa je otázka nezodpovedateľná. Nezovšeobecňujme...

No aj tak na takúto otázku takmer každý okamžite a bez najmenšieho zaváhania odpovie. Veď čo je na tom k rozmýšľaniu? No čo s problematikou inak sexuálne orientovaných párov je téma, ktorú radšej zasúvame do poslednej, zaprášenej zásuvky a ku ktorej sa ešte stále len málokto vyjadrí tak otvorene a jednoducho ako pri tej prvej otázke.

Aké nároky môžu mať dve ženy alebo dvaja muži, ktorí žijú v pevnom partnerskom vzťahu v otázke rodičovstva? Môžu alebo nemôžu viesť život plnohodnotnej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí? Na moje prekvapenie ( alebo sklamanie ? ) sú odpovede ešte vždy viac menej negatívne. Čiatočne súhlasím, no na druhej strane nemôžem...

Predstavme si situáciu. Jeden z takýchto párov si adpotuje dieťa a začne ho vychovávať. Chceli by mu dať rodinu, lásku, výchovu a zabezpečiť ho. Napadá ma však hneď niekoľko problémových oblastí, s ktorými by sa museli popasovať v prípade, že by chceli uspieť.

Medzi ne ale určite nepatria pochybnosti či by dieťaťu dokázali zaistiť plnohodnotné detstvo, výchovu, lásku a či by mu mohli ísť príkladom. Pretože presne takéto isté otázky by sme si mohli položiť aj pri každom jednom heterosexuálnom páre, ktorý si zakladá rodinu. A predsa to nikto nerobí.

Mať dieťa je prirodzená túžba a právo každého človeka. A nemyslím si, že "klasický" model mamičky a otecka je automatickou zárukou správnej výchovy. Každý z nás pozná určite zopár rodín, v ktorých to funguje tak zle a správajú sa k sebe tak nevhodne, že by som ich deti bez mihnutia oka vzala a dala do inej, milujúcej rodiny. Možno klasickej, možno k dvom mamičkám či k dvom oteckom. Čo tam potom, ak sa budú ľúbiť? Možno sú iní, ale čo ak by mohli ponúknuť viac lásky a harmónie ako tá druhá rodina?

To že sa niečo pokazí, sa môže stať v akejkoľvek rodine. Nie len v takej inej. No každý sudca by deti zveril radšej do rúk problémovej rodiny, ale normálnej. Len preto, že majú tie správne končatiny.

No zahoďme ružové okuliare, problém tu je. Ako by dieťa vyrastajúce v homosexuálnej či lesbickej rodine prijali v kolektíve? Ako by sa na neho pozerali ostatné deti, ich rodičia, neskôr učitelia či zamestnávatelia? Má takýto človek šancu vydobiť si v spoločnosti svoje miesto bez predsudkov? Odpoveď je žiaľ, asi len veľmi ťažko.Tu by tá láska a výchova, ktorá sa mu dostala, zrejme nestačila...

No na tomto mieste mi nedá pokoj ešte jedna dobiedzavá otázka. Je toto problémom či neschopnosťou takýchto párov alebo je problém v nedostatku tolerancie v našej spoločnosti...?

Ja by som si vedela odpovedať, no to už nechám na vlastnom uvážení každého z vás.

Neviem, prečo majú ľudia strach z nových vecí. Ja sa skôr bojím tých starých...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?