Stredovek v 21. storočí alebo 21. storočie v stredoveku ?

Autor: Miriam Králiková | 26.6.2012 o 8:49 | Karma článku: 2,80 | Prečítané:  781x

Ako som sa posledný víkend pohybovala na veľkom a svetoznámom stredovekom festivale v nemeckom mestečku Mosbach pomedzi to veľké množstvo zaujímavých ľudí, začala som premýšľať o vzťahoch. Vtedy a dnes. V čom spočíva ten najviac viditeľný a cítiteľný rozdiel a čo sa naopak vo vzťahu medzi ženou a mužom od čias studeného stredoveku takmer vôbec nezmenilo ?

Napriek tomu, že žijeme v dobe, v ktorej si ľudia vzájomnú náklonnosť môžu ukázať otvorene, za flirt na verejnosti nás nikto nepošle do žalára a kam sa len pozrieme a započúvame, pretriasa sa naše súkromie bez toho, aby to niekoho pohoršilo, nikdy sme nežili v dobe, v ktorej by bolo toľko nezadaných žien a mužov rozličných vekových kategórií. V čom to spočíva a kam speje táto dnešná samostatná, nezávislá spoločnosť, v ktorej každý kope sám za seba ? V každom prípade sa nedokážem celkom jednoznačne rozhodnúť či by smer ktorý pomaly ale isto naberáme mali vidieť ako problém 21. storočia alebo ho máme zobrať ako fakt 21. storočia a zmieriť sa s tým, že dlhodobé vzťahy sa pomaly ale isto stávajú skôr raritou či vzácnosťou ako samozrejmosťou, ktorou boli v stredoveku. To závisí od toho, ako sa na to pozrieme. Môže to byť rovnako zdravé ako nezdravé. Zdraviu prospešné to považujem v tom slova zmysle, že sa vďaka tomu my ľudia, ženy ako aj muži, stávame nezávislými, samostatnými bytosťami s jedinečným charakterom. Vytvárame si vlastné názory a pohľad na svet. Stáva sa z nás samostatná, nenapodobiteľná osoba. Lenže je to, že si celý náš život a všetko v ňom dokážeme zariadiť úplne sami práve to, kam smerujeme, po čom túžime a je to tým niečím neznámym, ale intenzívne hľadaným, za čím sa mnohí z nás honia celý život ? Pokiaľ niekomu takýto spôsob života vyhovuje aj dlhodobo, nevidím v tom nič zlého, skôr naopak. Medzi nami je mnoho ľudí, ktorí sú dostatočne zamestnaní sami sebou a trvalý partnerský vzťah im jednoducho nezapadá do ich časového harmonogramu. Pokiaľ aj po mnohých rokoch dokážu žiť vyvážený a pre nich vystačujúci život, je pre nich zjavne vzťah s vlastnou osobnosťou to pravé orechové. To však neznamená, že si s tými ostatnými, pre nie dlhodobo vhodnými partnermi nemôžu z času na čas užiť pár príjemných chvíľ. Ale len ako na spestrenie a ide sa ďalej. Pokiaľ im to samozrejme neprerastie cez hlavu a nepridajú sa k tej časti populácie, ktorá sa pre akútny nedostatok prítomnosti lásky začne utápať v depresiách. Takéto symptómy sú síce podľa každej psychologickej príručky liečiteľné, ale predsa len sa väčšina z nás zhodne na tom, že ľudské pochopenie pomôže viac ako antidepresíva či pravidelné sedenia v ešte depresívnejšej psychologickej ambulancii, z ktorej vám dostane ešte viac frustrácie ako u vás doma. To naši stredovekí predkovia nepoznali. Nikto sa im nesnažil pomôcť dostať sa zo zlej nálady či celkovo zle vyzerajúcej životnej situácie. Bolo to dobre alebo nie, že boli na všetko sami? Z histórie sa to už pomedzi riadky vyčítať nedá, ale nemyslím, že s tým vedeli zachádzať lepšie ako my teraz. Len to nedávali najavo, ale pochovali niekde hlboko vo svojom vnútri, až kým sa to samo nevydralo na povrch, čo je zrejme dôvod, prečo bol stredovek tak krutý. Nás môže vystrašiť akurát tá terapia, po ktorej pochopíme, že sa budeme radšej tešiť zo života, ktorý predsa len nie je tak zlý. Tí druhí, ktorí sú presvedčení o tom, že život dlhodobo nezadaného nie je nič pre nich a odmietajú sa s ním zmieriť, by tiež nemali tlačiť na pílu. Nesmie to byť myšlienka, s ktorou idete do postele a z ktorou z nej ráno vstávate. Ak ste presvedčení, že ste zrodení pre spolunažívanie vo dvojici, musíte sa najprv naučiť žiť v partnerstve s osobou, ktorá vás pozná najlepšie a ktorá je k vám vždy úprimná. A síce sám so sebou. Dokiaľ tento vzťah nepremeníte v harmonickýa  a takmer ideálny, neočakávajte, že sa to po zamiešaní druhej osoby zlepší. Rešpekt voči sebe samému je predpoklad na to, aby vás rešpektovali ostatní. A tak je to aj správne. Hoci nám dnes partnerov nevyberajú rodičia ešte pred tým, než sa naučíme chodiť a rozprávať a už dávno sa nemusíme páriť podľa vhodného pôvodu či spoločenských pravidiel ako tomu bolo v stredoveku, jedna vec sa nedá prehliadnuť. Vzťahy nevznikali z lásky, to nebol dostatočne racionálny argument pre sobáš. A predsa sa vzťahy nerozpadali tak často, ako je tomu dnes. Otázkou ale ostáva, ako sa v nich našim predkom nažívalo. Pretože nech každý hovorí čo chce, na dnešnej dobe tohto veľkého množstva nezadaných ľudí treba vidieť aj výhodu. Ja osobne považujem trápenie kvôli samote lepšie ako trápenie sa vo vzťahu, ktorý nemá do budúcnosti žiadnu perspektívu. Preto žime v našom 21. storčí tak ako tomu náleží a zo stredoveku si ponechajme len to, že každý muž bol pri dvorení gentleman a každá žena bola dámou. Veď raz príde do našich životov niekto, kto ich zmení aj v inom slova zmysle, že pri vypisovaní formulárov už viac nebudeme zaškrtávať kolónku "nezadaný". Zmení ich aj bez toho, aby sme sa na jeho úkor museli vzdať vlastnej osobnosti a vôle. A preto si zvyknime na to, že sa od čias stredoveku zmenilo síce úplne všetko, ale to, že sa všetci dožadujeme niečoho, čo nemáme, sa nezmení nikdy...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?